ak nechces, dalej necitaj. vymaz, zahod, zabudni. je to jednoduche...
posledne, co si mi povedal, bolo "daj mi pokoj". pamatam si to, akoby to boli noty nejakej symfonie, co mi stale rezonuje v usiach. a pritom to bolo iba odmietnutie - jedno z mnohych. mam talent nebrat skutocnost na vedomie. a ma to svoje vyhody. nic som neziskala a o nic som neprisla. vyrovnana bilancia.
snazila som sa ta pochopit, ale bolo to nanic. mal by byt k tebe pribaleny aj navod. alebo ako posupovat v pripade akychkolvek komplikacii.
nemam rada lucenia, odchody, cesty ani navraty (celkovo som nejaka neznasanliva). ked odchadzam a lucim sa, ocakava sa odo mna aj zvitanie po navrate. ty si odisiel bez slova. a vies preco. pohnutky boli podobne. spalit mosty a nedovidenia.
nic od teba nechcem ani neocakavam, nepytam sa ako sa mas ani ako sa ti dari a pisem ti "len tak", aj ked si to mozno nikdy neprecitas. su to iba slova, ktore nikam nevedu.